Naša škola poskytuje starostlivosť aj deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP), a to predovšetkým formou individuálneho začlenenia (integrácie).
Ide o žiakov, ktorým boli poradenským centrom (Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie /CPPPaP/ alebo Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva /CŠPP/ ) diagnostikované poruchy učenia, prípadne správania.
Škola intenzívne spolupracuje s CPPPaP Zuzkin park 10 a jeho elokovaným pracoviskom Galaktická 11 pri zabezpečovaní psychologickej a špeciálno-pedagogickej diagnostiky a starostlivosti o našich žiakov. Špeciálno-pedagogickú diagnostiku a starostlivosť pre našich žiakov taktiež zabezpečuje Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva /CŠPP/ na Opatovskej ceste 97, CŠPP Bocatiova 1 a SCŠPP Letná 45 Košice.
S deťmi so ŠVVP v škole pracuje špeciálny pedagóg Mgr. Svetozár Pavlík, a tiež všetci vyučujúci v rámci vyučovacích hodín v zmysle odporúčaní uvedených v správach zo špeciálno-pedagogického a psychologického vyšetrenia.
Charakteristika vývinových porúch učenia
Určité percento detí v dôsledku drobného poškodenia niektorej mozgovej oblasti, prípadne jej nerovnomerného či nedostatočného vývinu, má mimoriadne problémy so zvládaním techniky čítania, prípadne písania.
Tieto jednotlivé poruchy zaraďujeme k tzv. vývinovým poruchám učenia. Vývinovým z toho dôvodu, že ide o poruchy, ktoré sa prejavia až na určitom stupni vývinu (napr. vstupom do školy). Takéto poruchy učenia môžu život dieťaťa veľmi negatívne ovplyvniť na dlhú dobu, prípadne úplne znemožniť jeho plynulé vzdelávanie.
Dyslexia - vývinová porucha čítania
Je to neschopnosť naučiť sa čítať aj napriek tomu, že dieťa absolvuje bežnú výuku a má primeranú inteligenciu. Dyslexia je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach, objavuje sa väčšinou už od začiatku školskej dochádzky a vytvára veľký rozdiel medzi schopnosťou čítať a intelektovými schopnosťami. Prejavuje sa tým, že dieťa nie je schopné sa naučiť spájať jednotlivé písmená do slabík a tie do slov. Často si zamieňa podobné písmená (b-d, a-o, u-v, a pod.), pridáva písmená či slabiky na koniec slova, slabiky prehadzuje, nesprávne číta a pod. Jedným z ďalších charakteristických znakov je to, že dieťa nedokáže vôbec, prípadne dokáže len málo porozumieť prečítanému textu, nevie ho primerane reprodukovať.
Dyslexia zasahuje celú osobnosť dieťaťa, nejde o izolovanú poruchu. Dyslektik má často poruchy menejcennosti a narušené sebavedomie. Vytvára sa u neho nechuť k čítaniu, často aj s tým súvisiacemu vzdelávaniu ako takému. Rodičia, ktorí veľakrát nechápu problém dieťaťa ho preťažujú, trestajú, či obviňujú z lenivosti a porovnávajú so súrodencami či spolužiakmi.
Cieľom nápravy dyslexie je dosiahnutie sociálne únosnej úrovne čítania, aby žiak bol schopný sa samostatne vzdelávať a následne vyjadrovať svoje myšlienky. Základným predpokladom nápravy je komplexné odborné vyšetrenie (lekárske, psychologické, špeciálno-pedagogické, prípadne neurologické). Odborník či odborníci stanovia stupeň dyslexie a na základe toho vhodnú terapiu. Na nej sa zúčastňuje predovšetkým pedagóg a rodič, v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom a psychológom.
Dysgrafia a dysortografia - vývinové poruchy písania
Ide o ďalšiu skupinu pomerne rozšírených špecifických vývinových porúch učenia.
Dysgrafia je poruchou písania, grafomotorického prejavu, neschopnosť správne napodobniť tvary písmen, vynechávanie, resp. pridávanie ich častí či vynakladanie značného úsilia na písanie. Dysgrafické dieťa si často pri písaní zamieňa tvarovo podobné písmená (napr. o-a, b-l a pod.), zvukovo podobné písmená (t-v, g-k a pod.). Písmená alebo slabiky v slovách prehadzuje, pridáva, alebo zabúda napísať, nedodržiava bodky, dĺžne, čiarky, prípadne ich umiestňuje na nesprávnom mieste, často nerozlišuje mäkké-tvrdé a krátke-dlhé slabiky.
Prejavuje sa už vstupom do školy, sťaženým osvojovaním si písmen, nečitateľnosťou písma u dieťaťa a pod. Náprava dysgrafie je veľmi problematická a dlhotrvajúca, no pri veľkom úsilí zo strany rodičov, dieťaťa a pedagógov prichádza často k až nečakanému zlepšeniu.
Dysortografia je porucha pravopisu, prejavujúca sa neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá. Dieťa trpiace dysortografiou je typické tým, že často vynikajúco ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), no pri písaní diktátov či iných textov ich nedokáže okamžite uplatniť.
Diktát takéhoto dieťaťa je typický mnohými chybami typu nesprávne určené y-i, ý-í. Náprava je podobne ako u dysgrafie postupná a dlhotrvajúca pod vedením skúseného odborníka. Nadmerné písanie diktátov či rôznych gramatických cvičení má len veľmi slabý efekt a dieťa neprimerane zaťažuje.
Dyskalkúlia - vývinová porucha počítania
Porucha schopnosti operovať s číselnými symbolmi a s číselným radom. Dyskalkúlia sa často spája s narušenou priestorovou pravo-ľavou orientáciou. Dieťa trpiace dyskalkúliou si nedokáže predstaviť a pochopiť číselný rad, má problémy s prechodom cez desiatku, zamieňa si podobné čísla či poradie číslic. Prejavuje sa neschopnosťou (dieťaťa) čítať matematické symboly, čísla, vykonávať matematické operácie, riešiť geometrické problémy. Deti si zamieňajú číslice (napr. 6 a 9) a čísla (napr. 3006 s 3060) a pod. Odstraňuje sa veľmi ťažko. Na uľahčenie vzdelávania takýchto detí je vhodné používať špeciálne metódy, predtlačenú číselnú os, neskôr kalkulačku či iné pomôcky, ktoré zjednodušia celé vzdelávanie dieťaťa.
Vyskytuje sa vo väčšej miere u dievčat.
Dyspraxia - špecifická porucha motorickej funkcie
Znížená schopnosť vykonávať bežné telesné úkony(nemotornosť). Ide o vývojovú poruchu funkcií týkajúcich sa riadenia pohybu definovanú ako postihnutie či nezrelosť v plánovaní a organizácii pohybov. Takto postihnuté dieťa prejavuje nesúlad medzi svojimi pohybovými schopnosťami a vekom, ťažko si osvojuje komplexné pohybové zručnosti, jeho hrubá motorika je oneskorená (týka sa hlavne napodobňovania predvádzaných pohybov), následne potom má problémy s úlohami vyžadujúcimi jemnú motoriku. Postihnutý je potom často označovaný ako nemotorný či nešikovný. Neinformovaným ľuďom sa môže také dieťa javiť ako lenivé, bez záujmu, nevychované či neporiadne. Tieto vonkajšie prejavy však sú dôsledkom vnútorných pocitov menejcennosti, nepochopenia, osamelosti a bezmocnosti. Dieťa sa potom na seba snaží upozorniť, vedené snahou o získanie pomoci.
Charakteristika porúch správania
Pod poruchami správania rozumieme odchýlky v oblasti socializácie, keď jedinec nie je schopný rešpektovať normy správania na úrovni zodpovedajúcej jeho veku. Poruchy správania sú charakterizované opakujúcim sa a trvalým obrazom disociálneho, agresívneho a vzdorovitého správania. Takéto správanie je u daného jedinca extrémne, nie je to obyčajná detská nezbednosť alebo rebelantstvo v adolescencii, ale závažnejšie porušovanie sociálnych očakávaní zodpovedajúce a primerané danému veku.
Poruchy správania, ktoré sa najčastejšie prejavujú v procese výchovy a vzdelávania, a ktoré majú vplyv na školský výkon žiak, môžeme rozdeliť na dve skupiny:
1. špecifické (vývinové) poruchy správania, ktorých prvotnou príčinou nie sú nevhodné sociálne vplyvy (výchova), ale drobné poškodenia neurologického charakteru, resp. biochemické zmeny centrálnej nervovej sústavy - následkom sú poruchy v oblasti emocionálneho vývinu, motoricko-percepčnej oblasti a v rozvoji poznávacích funkcií
2. poruchy správania prvotne zapríčinené nevhodnými výchovnými vplyvmi alebo
nedostatočnou, či nesprávnou výchovou
Hyperkinetická porucha správania (ADD/ADHD)
ADD - porucha pozornosti
ADHD – porucha pozornosti kombinovaná aj s hyperaktívnym správaním
Najčastejšie sa vyskytujúca porucha správania, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka a vyžaduje si špecifický prístup vo vzdelávaní.
Je to skupina porúch so začiatočnými prejavmi pred siedmym rokom života, a je relatívne trvalá. Neprejavuje sa len situačne, ale ovplyvňuje všetky činnostia oblasti správania dieťaťa – učenie, hry, sociálne vzťahy a pod. U časti populácie pretrváva až do dospelosti, pričom sa intenzita prejavov môže zmierňovať. Naopak, ak je miera hyperaktivity, resp. až agresivity vysoká, pri pretrvávajúcich negatívnych vplyvoch prostredia (najmä rodina, škola) môže byť porucha základom pre vývin asociálneho správania.
Špecifickým rysom je, že porucha správania primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy, sociálneho pôsobenia. Presná príčina vzniku je doteraz neznáma, ale viaže sa na jemné organické poškodenia, vplyv môžu mať genetické faktory, prípadne iné ako napr. oneskorené zrenie centrálneho nervového systému (CNS), niektoré lieky, rádioaktivita ap.
Výkonnosť žiaka v škole je nevyrovnaná. Žiak sa môže navonok javiť ako neprispôsobivý s negatívnym postojom k učeniu. Nadväzne sa často vyskytujú aj poruchy v sociálnych vzťahoch. Odhaduje sa, že u 20 – 40% prípadov je špecifická porucha správania spojená aj so špecifickými poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, ap.).
Výskyt hyperkinetickej poruchy je častejší u chlapcov ako u dievčat.