"Praha je plná snov strácajúcich sa v iných snoch. V Prahe je všetko zvláštne, alebo ak chcete - nič tam nie je zvláštne. Ale môže sa tam stať čokoľvek" (Jorge Luis Borges)
Stovežatá. Historická. Turistická. Neobyčajná. Praha - hlavné mesto Českej republiky - cieľ dvojdňovej poznávacej cesty žiakov druhého stupňa našej školy.
Skôr, ako si prečítate o našej ceste, musíte vedieť jedno - veselá, odvážna a vytrvalá skupina tridsiatich žiakov dokázala svojim učiteľom, že ich môžu vziať kdekoľvek, lebo majú zmysel pre dobrodružstvo a bez výhrad si dokážu užiť jeden druhého bez ohľadu na ročník.
Výlet sa začal v nočnom lôžkovom vlaku, ktorý sa stal pre niektorých našich žiakov veľkým dobrodružstvom, prvou skúsenosťou cestovania takého druhu. Napriek tomu sme ho zvládli na výbornú a hoci s meškaním, ale spokojní, sme ráno dorazili na hlavnú železničnú stanicu, kde sme sa mali stretnúť s našou prvou pani sprievodkyňou.
Prvý deň nás v Prahe privítal drastickým mrazom, ktorý liezol priam pod kožu, ale ktorý nebol žiadnou prekážkou pre našu skupinu za cestou za spoznávaním tohto výnimočného mesta. Václavské námestie so sv. Václavom na koni a Starbucks s teplou čokoládou boli našimi prvými zastávkami. Oddýchnutí a zohriatí sme potom navštívili jednu z mnohých pražských pasáží - Lucernu so sv. Václavom na obrátenom koni, ktorý sa neotočí, kým sa nezačne v Čechách vládnuť spravodlivo a čestne. Po menšej zastávke na našej ubytovni sme sa vydali kráľovskou cestou k Černinskému palácu a krásnej Lorete. Odtiaľ sme sa presunuli na Pražský hrad, kde po naozaj dôkladnej osobnej prehliadke našich batohov, sme si prezreli hrad zvonka i zvnútra. Siene, výstava miniatúr Pražského hradu, nádvorie, nádherná Katedrála sv. Víta a Katedrála sv. Jiří boli len chuťovka oproti tomu, čo nás čakalo potom.
Zlatá ulička všetkých uchvátila. Predstava reálneho života v jej domoch vzbudzovala nielen údiv, ale aj pobavenie.
Prituhlo a aj sa zvečerilo. Posledné fotenie na nádvorí hradu a rýchly presun smerom pod Hradčany. Nerudova ulica plná zaujímavých erbov ešte spred čias Márie Terézie bola výzvou na súťaž medzi našimi žiakmi o erb na domoch ich učiteľov.
Tma zakryla mesto a my sme sa pomaly prechádzali po Karlovom moste, kde nás okrem sôch mnohých svätých čakal reliéf sv. Jána Nepomuckého, kde sme strávili niekoľko významných minút, kým sme si všetci chytili reliéf a potichu si zapriali nejaké to tajomné želanie, ktoré by sa malo splniť, ak teda to dokážeme nikomu nepovedať.
Večer na ubytovni bol nielen o pití teplého bylinkového čaju, veselého bláznenie sa, ale aj o spoločnom spievaní a rozprávaní sa.
Druhý deň so svojím slnečným žiarivým počasím bol naozajstným darom. Hneď po odložení batožín na stanici sme sa vybrali na vyhliadkovú vežu Petřín s jej 299 schodmi a malinké, ale veselé bludisko s krivými zrkadlami. Nasledovala prudká cesta nadol smer Kostol Panny Márie Víťaznej, v ktorom sa ukrýva soška Pražského Jezulátka, pri ktorom sme sa poďakovali za našich rodičov, ktorí nám umožnili tento skvelý výlet. Nielen dievčatá potom zaujala výstava všetkých možných šiat tejto sošky. Veselé ružové, vyšívané biele s kvetmi, fialové - celá krásna garderóba nám priblížila tento pútnický cieľ mnohých katolíkov nielen z Čiech. Opäť spoločné fotenie a hneď potom ďalšia cesta - cesta k Lenonovmu múru - symbolu slobody prejavu, symbolu výzvy pre spravodlivejší svet. Svojou troškou sme k nemu svojimi nápismi za potrebu vzdelávania a slušnej politiky prispeli aj my.
Naše veselé kroky potom smerovali uličkami na známy ostrov Kampa, kam často chodieval pán Werich a ktorý tento ostrov ospevoval vo svojich glosách, či prejavoch. A hoci sme nevideli všetky krásy tohto miesta, stihli sme sa potešiť jej známym mlynom a vodníkom a zámkovým plotom zamilovaných, odkiaľ sme sa presunuli na Karlov most, ktorý vo svetle slnka vyzeral úplne inak ako v sychravý večer. Pekné počasie naň vytlačilo obrovské množstvo turistov, ktorých masa nás potlačila so sebou až k Orloju, kde sme si dali rozchod, aby si každý aspoň na chvíľu zažil atmosféru veľkomesta a užil si vianočné trhy so stánkami. Nákupy, jedenie, zasa nákupy a potom smrtka a všetci Ježišovi učeníci na Orloji nám odbili posledné chvíle v Prahe a my sme sa presunuli pešo na stanicu, kde sme sa už nevedeli dočkať vlaku smerom Košice.
Posledné české, ale i slovenské peniaze padli za obeť jedlu i pitiu v Leo Exprese, ktorý nás šťastlivo doviezol do Košíc, kde sa náš výlet ukončil v rukách šťastných rodičov.
ĎAKUJEME!
Praha
Praha
Praha
Praha
Praha
