"Chodiť do školy s vďačnosťou...?"
V stredu, 13.októbra, sme privítali v kaplnke našej školy misionársku dobrovoľníčku Veroniku Rendekovú, ktorá pôsobila rok na misii v Afrike, konkrétne v Angole.
V kaplnke našej školy porozprávala žiakom druhého stupňa zaujímavosti o tejto krajine, ale hlavne o jej ceste za týmto nevšedným zážitkom. Jej zaujímavé rozprávanie umocnili krásne fotografie tejto krajiny.
Zážitky, ktoré si priniesla boli veľmi pestré a ako sama úprimne vyznala, nebolo to vždy ľahké - horúčavy, komáre, nedostatok pitnej vody, aj vody na hygienu, veľmi skromné a málo výdatné jedlo. Na druhej strane však zažila a videla aj veľa úprimnej radosti, lásky, pozornosti a vďačnosti od tých, ktorým sa venovali spolu s druhou misijnou dobrovoľníčkou zo Slovenska, Betkou Zelnou. Jej ďakujeme za to, že nám návštevu Veroniky v našej škole vybavila. Žiaci sa mohli pýtať na všetko, čo ich zaujímalo. Dozvedeli sa o šťastí detí z toho, že vôbec môžu chodiť do školy a študovať, pretože za školy sa v Angole platí a nie každý si vzdelanie v tejto obrovskej krajine môže dovoliť. Vďaka jej svedectvu o tejto misii naši žiaci spoznali, aké je obrovské množstvo detí, ktoré nemajú dom a dokonca ani svoju vlastnú posteľ, nemajú pitnú vodu, v dôsledku čoho často umierajú.
Jej rozprávanie nás mohlo priniesť nielen k poznaniu inej krajiny, ale mohlo nám nastaviť aj zrkadlo našich pováh a priviezť nás na cestu k mnohým otázkam. Sme vďační za to, že môžeme chodiť do školy a získať vzdelanie? Ako sa staráme o veci okolo nás? Neplytváme niekedy až príliš našou vodou? A čo papier ... a čo jedlo? Neznečisťujeme si životné prostredie iba z ľahostajnosti alebo, že ho vnímame ako našu samozrejmosť mysliac si, že sa nám nemôže minúť?
Ďakujeme za všetky sprostredkované skúsenosti a za "otvorenie očí"! Vyprosujme zvlášť v októbri, ktorý je misijným mesiacom, požehnanie pre všetkých misionárov!
